Vyšla z diaľav do sveta , tá najväčšia kométa,

nik nevidel krajšiu vari.

Zastala nad Betlehémom, a len žiari Krásne žiari.

Hvezdári si lámu hlavy…“ Čo nám táto hviezda vraví?“

Zo Starých kníh vyčítali, že sa také Niečo zjaví,

keď sa rodia veľkí Králi.

Tak poďme a nájdime Ho, berme sebou vzácne dary

veď Mu patrí úcta naša,

A tak išli, cestovali. A že veľkú vieru mali

Našli Dieťa…..

Jedna z vianočných básní, ktorú som už ako dieťa veľmi milovala. Ukrýva v sebe tajomstvo, záhady, zároveň však aj hlbokú Pravdu o živote, mojom, Tvojom….Sme ako tí králi. Celý život kráčame, putujeme a hľadáme. Niekto radosť, šťastie, bohatstvo, iný vzťah, pokoj, potešenie. Neustále máme potrebu niečo vylepšovať, zdokonalovať. Popri tom si však neuvedomujeme, že sme už Doma. Všetko čo hľadáme , dávno už máme. Máme svoje srdce, máme seba, máme jeden druhého.

Toto je to jediné , čo vám k vianociam prajem. Rozpoznanie, že všetko už máš. Rozbaľme svoje srdce, také aké v skutočnosti je. …

s jeho radosťami, smútkami, bolesťami,

neistotami, strachmi a chtíčom stále niečo naprávať….

Prajem vám rozbaliť svoje srdce a nájsť tam pocit, že aj keď sa cítiš byť v neporiadku, je to

v Poriadku.

Rozbaľ svoje srdce a objav tam lúče Hviezdy, ktoré rozžiaria a zohrejú Tvoje najtajnejšie komôrky Tvojich pocitov…..

objav Svetlo, ktoré Ťa povedie k Tvojim jasličkám

kde v Tichu a v Pokore objavíš Dieťa a tiež seba samého …

objímeš Ho a s Láskou vputsíš dnu , do svojho srdca…..